Raynaudov syndróm

Raynaudov syndróm (SR) je epizodické narušenie periférnej cirkulácie v dôsledku lokálnej arteriálnej vazokonstrikcie (spazmu) digitálnych artérií a kožných ciev v reakcii na vystavenie chladu alebo emocionálnemu stresu. Klinicky sa syndróm prejavuje

Raynaudov syndróm (SR) je epizodické narušenie periférnej cirkulácie v dôsledku lokálnej arteriálnej vazokonstrikcie (spazmu) digitálnych artérií a kožných ciev v reakcii na vystavenie chladu alebo emocionálnemu stresu. Klinicky sa syndróm prejavuje ostro načrtnutými zmenami farby kože prstov rúk. Jadrom zvýšeného vazospazmu je porucha centrálnych a miestnych mechanizmov regulácie vazomotorických reakcií.

Prevalencia SR v bežnej populácii je 3–5% a líši sa medzi jednotlivými klimatickými pásmami [1]. Choroba sa začína prevažne v dospievaní alebo mladom veku a je častejšia u žien ako u mužov. Existuje tendencia k rodinnej agregácii choroby.

Existujú primárne a sekundárne SR. Primárna alebo idiopatická SR je charakterizovaná spazmom digitálnych artérií a termoregulačných ciev kože po vystavení chladu, bez známok vaskulárneho postihnutia. Na sekundárnom SR existuje kombinácia Raynaudovho syndrómu s príznakmi iných chorôb.

Ruky sú najčastejšie postihnuté v SR. Hlavným klinickým znakom SR je postupná zmena farby kože prstov rúk za studena. Na začiatku záchvatu vazospazmu sa zvyčajne objaví bledá farba kože, po ktorej behom niekoľkých minút získa pokožka modrofialový odtieň. Vasospazmus zvyčajne trvá 15–20 minút a končí sa rýchlou obnovou prietoku krvi, o čom svedčí intenzívne ružové sfarbenie kože (reaktívna hyperémia)..

U niektorých pacientov sú záchvaty vazospazmu sprevádzané pocitom zmrazenia rúk, necitlivosti a mravčenia v prstoch, ktoré zmiznú po obnovení prietoku krvi. Vo fáze reaktívnej hyperémie môžu pacienti pociťovať bolesť prstov..

V počiatočných štádiách ochorenia možno pozorovať zmeny farby kože na distálnej falange jedného alebo viacerých prstov rúk. V budúcnosti bude postihnutá oblasť pokrývať všetky prsty rúk a prípadne nohy, zatiaľ čo palce zvyčajne zostanú nedotknuté. Vazospazmus môžu byť vystavené aj cievy kože tváre a ďalších oblastí. V týchto prípadoch môžete pozorovať charakteristické zafarbenie špičky nosa, pier a uší, ako aj kože nad kolennými kĺbmi. U niektorých pacientov sú do procesu zapojené aj cievy jazyka, čo sa prejavuje dyzartriou počas záchvatu vazospazmu. Pri epizódach vazospazmu sa môže na horných a dolných končatinách objaviť mramorovaný obrazec, príznak nazývaný liveso reticularis. Frekvencia a trvanie epizód vazospazmu sa môžu líšiť u rôznych pacientov a u rovnakého pacienta v rôznych ročných obdobiach (intenzívnejšie v zime ako v lete).

Trojfázová zmena farby kože (bielenie - modré sfarbenie - začervenanie) sa nezistí vo všetkých prípadoch; u niektorých pacientov dochádza k dvojfázovej alebo jednofázovej zmene farby. V závislosti od počtu fáz zmeny farby kože sa rozlišujú spoľahlivé a pravdepodobné SR..

  • Spoľahlivé SR - opakované epizódy dvojfázového zafarbenia kože v chlade.
  • Pravdepodobná SR - jednofázová zmena farby kože sprevádzaná necitlivosťou alebo parestéziou pod vplyvom chladu.
  • CP nie - žiadne zmeny farby pleti pod vplyvom chladu.

Viac ako 80% pacientov má primárnu SR. Na overenie primárnej SR sa používajú diagnostické kritériá navrhnuté E. V. Allenom a G. E. Brownom v roku 1932 a upravené v posledných rokoch. Medzi tieto kritériá vyvinuté pri zohľadnení klinických a niektorých laboratórnych parametrov, ako aj výsledkov kapilaroskopie nechtového lôžka patria [2]:

  • symetria epizód vazospazmu;
  • absencia periférnych vaskulárnych chorôb;
  • žiadna gangréna, digitálne zjazvenie alebo poškodenie tkaniva;
  • normálne kapiláry nechtového lôžka;
  • absencia ANF a normálnej hodnoty ESR.

Priemerný vek vývoja SR je 14 rokov; iba u 27% pacientov choroba debutuje vo veku nad 40 rokov [3]. V primárnej SR sú príznaky ochorenia zvyčajne mierne a iba u 12% pacientov sa vyskytujú intenzívne vazospazmy [4]. U asi 1/4 pacientov je SR detekovaná u príbuzných prvej línie [5].

Zároveň sa pri veľkom počte stavov a chorôb spojených so SR považuje za sekundárne (tabuľka).

Sekundárne SR je najčastejšie spojené so systémovou sklerodermiou, systémovým lupus erythematosus, inými ochoreniami spojivového tkaniva, hematologickými poruchami a určitými liekmi. Pri dlhodobom sledovaní pacientov, u ktorých bola predbežne diagnostikovaná primárna SR, bolo možné odhaliť, že u 13% z nich sa v určitom štádiu ochorenia objavia príznaky systémového ochorenia spojivového tkaniva (najčastejšie systémová sklerodermia) [6].

Napriek identite klinických prejavov primárneho a sekundárneho SR sú u týchto dvoch stavov určité rozdiely v jednotlivých znakoch. Nasledujúce znaky naznačujú pravdepodobnosť sekundárneho charakteru SR:

  • neskorý vek nástupu;
  • mužské pohlavie;
  • bolestivé epizódy vazospazmu so známkami ischémie tkaniva (ulcerácia);
  • asymetrická povaha útokov;
  • prítomnosť príznakov inej choroby;
  • laboratórne príznaky autoimunitných alebo vaskulárnych ochorení;
  • identifikácia ANF;
  • redukcia a dilatácia kapilár počas kapilaroskopie nechtového lôžka;
  • rozšírený charakter SR, pokrývajúci oblasti proximálne od prstov na rukách a nohách.

Sekundárne SR sa zvyčajne vyvíjajú vo veku nad 30 rokov, charakterizujú ich výraznejšie a bolestivejšie epizódy vazospazmu, štrukturálne zmeny v kapilárach [7]. ANF ​​má relatívne nízku prediktívnu hodnotu pre choroby spojivového tkaniva (30%), zatiaľ čo detekcia špecifických autoprotilátok významne zvyšuje pravdepodobnosť sekundárneho charakteru SR [6, 8, 9]. U približne 15–20% pacientov so SR, u ktorých sú zistené špecifické autoprotilátky a / alebo kapilaroskopické zmeny, ale nedochádza k žiadnym príznakom chorôb spojivového tkaniva, sa neskôr (zvyčajne do dvoch rokov) rozvinie konkrétne ochorenie spojivového tkaniva [10, 11].

U všetkých pacientov s novodiagnostikovanou SR je potrebné vykonať špeciálne štúdie s cieľom rozlíšiť primárnu a sekundárnu povahu patológie..

Najskôr by ste si mali ujasniť:

  • či má pacient príznaky chorôb spojivového tkaniva, s ktorými je SR najčastejšie spojená (artritída, myalgia, horúčka, suchý syndróm, kožná vyrážka, kardiopulmonálne poruchy);
  • či pacient v čase štúdie užíva nejaké lieky, najmä chemoterapeutické lieky;
  • či je pacient vystavený vibráciám alebo iným mechanickým vplyvom, ktoré zraňujú ruku;
  • sú epizódy Raynaudovho syndrómu spojené so špecifickými pozičnými zmenami.

Je potrebné mať na pamäti, že klinické príznaky ochorenia súvisiaceho so SR sa môžu vyvinúť niekoľko mesiacov alebo rokov po nástupe SR. Najobjektívnejšou a najšpecifickejšou inštrumentálnou metódou na diferenciálnu diagnostiku primárnych a spojených so systémovými ochoreniami spojivového tkaniva (predovšetkým so systémovou sklerodermiou) SR je kapilaroskopia nechtového lôžka. Za normálnych okolností je kapilaroskopickým obrazom pravidelný rad kapilár rovnomerne rozložených pozdĺž okraja nechtového lôžka a rovnakej veľkosti. Pri systémovej sklerodermii, s ktorou je SR najčastejšie spojená, sa zmeny v počte kapilár (zmenšenie) a ich veľkosti (dilatácia) objavujú v počiatočných štádiách a často predchádzajú vývoju klinických príznakov ochorenia..

Diferenciálna diagnostika SR

Zvýšená citlivosť na chlad je bežná v bežnej populácii. Studená pokožka alebo škvrnitosť pokožky prstov, rúk a končatín sa považuje za normálnu reakciu na vystavenie chladu. U pacientov so SR sa okrem precitlivenosti občas pod vplyvom chladu pozoruje aj blanšírovanie a cyanóza distálnych častí prstov. SR treba odlišovať od akrocyanózy - stavu charakterizovaného dlhotrvajúcou cyanózou rúk alebo nôh, ktorá sa zhoršuje vplyvom chladu.

Syndróm karpálneho tunela a ďalšie neuropatie môžu spôsobiť precitlivenosť na chlad. Diferenciálna diagnostika by mala brať do úvahy podmienky, ako je kryoproteinémia, dysproteinémia, kontakt s polyvinylchloridom, prítomnosť nádoru alebo hypotyreóza. Ak sa príznaky ochorenia prejavia asymetricky, je potrebné vykonať výskum s cieľom zistiť okluzívne ochorenia veľkých ciev. Aterosklerózu nesprevádzajú typické symetrické znaky SR, v niektorých prípadoch sa však prejavuje prerušovanou klaudikáciou pri námahe, asymetrickými léziami končatín, izolovanou alebo pretrvávajúcou digitálnou ischémiou. Vaskulitída, embólia alebo iné okluzívne vaskulárne lézie môžu viesť ku kritickej ischémii, ale nie k rozvoju typickej SR. Existujú dôkazy, že SR môže slúžiť ako klinický prejav generalizovaných vazospastických chorôb, ako je Prinzmetalova angína a migréna [12]..

Livedo reticularis sa tiež pozoruje pri vaskulitíde, antifosfolipidovom syndróme a okluzívnych periférnych vaskulárnych ochoreniach, u ktorých na rozdiel od SR tento príznak pretrváva.

Pacienti s ochorením periférnych ciev, sprevádzaní poklesom prietoku krvi a ischémiou, sa často sťažujú na zmrazenie končatín, ich znecitlivenie a mravčenie. V SR sa na rozdiel od periférnych vaskulárnych ochorení tieto príznaky pozorujú iba počas vazospazmu a úplne zmiznú po obnovení počiatočného prietoku krvi..

SR liečba

Všeobecné odporúčania pre pacientov s primárnym a sekundárnym SR:

  • Malo by sa zabrániť dlhodobému vystaveniu chladu, a to aj v nevykurovanej a vlhkej miestnosti;
  • namiesto rukavíc, ktoré šetria teplo, je potrebné nosiť rukavice, čiapku a teplé spodné prádlo;
  • mali by ste prestať fajčiť, konzumovať kávu a kofeínové nápoje;
  • je potrebné osvojiť si techniky, pomocou ktorých môžete skrátiť trvanie epizód vazospazmu (zahrievanie rúk v teplej vode alebo v podpazuší, rýchle krúživé pohyby rúk atď.).

Dodržiavanie týchto odporúčaní je často dostatočné na liečbu pacientov s primárnou SR..

Digitálne tepny a termoregulačné cievy kože sú prevažne pod sympatickou adrenergnou kontrolou. Emocionálny stres môže vyvolať digitálny vazospazmus a úzkosť často zhoršuje Raynaudove záchvaty vyvolané chladom [13]. V takýchto prípadoch môže byť užitočná sedácia. Je dôležité vyhnúť sa používaniu liekov, ktoré môžu spôsobiť vazokonstrikciu (sympatomimetiká, klonidín, ergotamín, agonisty serotonínových receptorov atď.). Fajčenie môže znížiť digitálny prietok krvi, v dôsledku čoho by pacienti so SR mali tento zvyk ukončiť..

Liečba drog pre SR

V prípadoch častých a dlhotrvajúcich epizód vazospazmu u primárnej SR a u pacientov so sekundárnou SR je potrebné predpísať liekovú terapiu. Na liečbu SR sa používajú lieky s vazodilatačným účinkom alebo lieky, ktoré ovplyvňujú reologické vlastnosti krvi.

Blokátory vápnikových kanálov

Blokátory vápnikových kanálov majú najväčší vazodilatačný potenciál. Lieky voľby sú deriváty dihydropyridínu - nifedipín, amlodipín, izradipín a felodipín. Krátkodobo pôsobiaci nifedipín v jednej dávke 10–20 mg užívaných 3-krát denne významne znižuje frekvenciu a závažnosť av niektorých prípadoch trvanie epizód vazospazmu [15]. Jedna dávka 5–20 mg nifedipínu účinne zabraňuje vazospazmu vyvolanému chladom, ak sa užíva 15–20 minút pred vystavením chladu. Ak je predpísaný nifedipín, pozoruje sa významné zvýšenie prietoku krvi v koži a svaloch [16]. U približne 1/3 pacientov užívajúcich nifedipín sa objavia vedľajšie účinky, medzi ktoré patria najčastejšie arteriálna hypotenzia, bolesti hlavy, hyperémia, tachykardia, edém dolných končatín. Zníženie vedľajších účinkov je možné pri použití retardovaných foriem nifedipínu v dennej dávke 20–40 mg [17]. U pacientov s primárnym SR sa v porovnaní so sekundárnym zvyčajne terapeutický účinok lieku prejavuje vo väčšej miere. Pri dlhodobom užívaní nifedipínu vo veľkých dávkach sú možné parestézie, bolesti svalov, ako aj rozvoj tolerancie a zníženie terapeutického účinku lieku..

Spolu s nifedipínom sa pri liečbe SR úspešne používajú aj ďalšie deriváty dihydropyridínu - amlodipín, izradipín a felodipín, ktoré sú dlhodobo pôsobiacimi liekmi [18]. Amlodipín sa predpisuje jedenkrát denne v dávke 5 mg; ak je účinok nedostatočný, denná dávka sa môže zvýšiť na 10 mg. Najbežnejším vedľajším účinkom amlodipínu je opuch členkov. Isradipín sa predpisuje v dávke 2,5 mg dvakrát denne. Vedľajšie účinky vo forme bolesti hlavy a hyperémie sú zvyčajne mierne. Felodipín sa používa v dávke 10 mg raz denne, hlavne vo forme dávkových foriem, ktoré umožňujú postupné uvoľňovanie liečiva. Blokátory kalciového kanála potláčajú aktiváciu krvných doštičiek, čo má tiež priaznivý účinok na SR [19].

V prípade kontraindikácií alebo intolerancie na blokátory kalciových kanálov sa na liečbu SR používajú vazodilatanciá iných skupín liekov..

Predpisovanie sympatolytických liekov je založené na skutočnosti, že adrenergná stimulácia hrá dôležitú úlohu vo vazokonstrikcii. Prazosín významne znižuje závažnosť a frekvenciu vazospazmu u pacientov s primárnou SR [20].

Prostaglandíny majú komplexný fyziologický účinok, hovoríme najmä o vazodilatácii, antioxidačnom pôsobení, potlačení agregácie krvných doštičiek atď..

Alprostadil (vazaprostan) s dennými intravenóznymi infúziami 20–40 μg liečiva v 200 ml izotonického roztoku NaCl počas 15–20 dní významne znižuje frekvenciu aj intenzitu vazospazmu u pacientov s primárnym aj sekundárnym SR [21].

Iloprost znižuje počet záchvatov týždenne a intenzitu vazospazmu u pacientov s primárnou a sekundárnou (spojenou so systémovou sklerodermiou) SR v priemere o 39, respektíve 35% [22].

Pentoxifylín má antiagregačný a slabý vazodilatačný účinok. Je predpísaný v kombinácii s inými vazodilatačnými liekmi na dlhú dobu..

Pri liečbe SR sa používa množstvo vazodilatancií (transdermálny nitroglycerín, hydralazín, papaverín, minoxidil), ktoré môžu byť u niektorých pacientov účinné. Avšak častý vývoj vedľajších účinkov (systémová hypotenzia, bolesť hlavy) obmedzuje použitie týchto liekov. Výsledky štúdií účinnosti inhibítorov angiotenzín-konvertujúceho enzýmu u pacientov so SR sú veľmi rozporuplné, v súčasnosti nenašli lieky tejto skupiny v klinickej praxi široké použitie..

Xantinol nikotinát sa predpisuje v tabletách po 150 mg trikrát denne. Trvanie prijatia, berúc do úvahy znášanlivosť a kontraindikácie jeho menovania (rovnako ako iné lieky z kyseliny nikotínovej), je stanovené individuálne a je určené účinnosťou a znášanlivosťou lieku.

Lieková terapia pre SR má určité obmedzenia, vrátane nedostatočnej odpovede, rozvoja tolerancie pri dlhodobom užívaní, vývoja množstva vedľajších účinkov, z ktorých mnohé spôsobujú stiahnutie jedného alebo druhého lieku. Ak je konzervatívna terapia neúčinná na zníženie prejavov SR, je možná chirurgická liečba - lokálna digitálna sympatektómia. Trvanie a očakávaná závažnosť terapeutického účinku sympatektómie však zatiaľ nie sú objasnené, a preto je ťažké ich predpovedať. Odhadovanú účinnosť sympatektómie je možné vyhodnotiť v predoperačnom období pomocou farmakologickej sympatektómie..

Vo väčšine prípadov je SR ochorením charakterizovaným priaznivou prognózou a stabilným priebehom. Na začiatku ochorenia, najmä za prítomnosti rizikových faktorov sekundárneho charakteru SR, sú všetci pacienti so SR podrobení lekárskej prehliadke a lekárskej prehliadke raz ročne. Pacienti by mali byť upozornení na potrebu ďalšej návštevy lekára, keď sa objavia nové príznaky naznačujúce možný vývoj chorôb, s ktorými je SR najčastejšie spojená, predovšetkým systémových ochorení spojivového tkaniva..

Ak máte otázky o literatúre, kontaktujte redakciu.

R. T. Alekperov, doktor lekárskych vied
Reumatologický ústav, Ruská akadémia lekárskych vied, Moskva

Raynaudov syndróm

Všeobecné informácie

Raynaudov syndróm je porucha, ktorá spôsobuje silné zúženie krvných ciev kože, ku ktorému dochádza u človeka v dôsledku silného stresu alebo vystavenia chladu.

Táto choroba bola pomenovaná po Mauriceovi Reynaudovi, ktorý toto ochorenie popísal v roku 1862. Táto porucha má paroxysmálny, vazospastický charakter. Označuje sa ako systémové ochorenia spojivového tkaniva. Toto ochorenie podľa rôznych zdrojov trpí 3 až 5% populácie. Zároveň je pravdepodobnejšie, že ženy budú týmto syndrómom napadnuté. Spravidla sa Raynaudov syndróm objaví u človeka v neskoršom veku, po 35 rokoch. Raynaudova choroba sa zároveň môže vyskytnúť u ľudí už v pätnástich rokoch..

Raynaudov syndróm je prejavom takzvaného Raynaudovho javu. V medicíne sa tento jav zvyčajne delí na dva typy. Raynaudova choroba je definovaná ako primárny Raynaudov fenomén. Jeho vlastnosťou je priebeh, bez ohľadu na iné choroby. Z celkového počtu prípadov tohto stavu predstavuje Raynaudova choroba približne 90% prípadov..

Raynaudov syndróm je definovaný ako sekundárny Raynaudov fenomén, pretože v podstate sa táto patológia prejavuje ako súčasť iného ochorenia.

Príčiny Raynaudovho syndrómu

Dôvody, ktoré u človeka vyvolávajú prejav Raynaudovho syndrómu, sú často najrôznejšie choroby. Existujú dôkazy, že Raynaudov syndróm sa môže prejaviť u ľudí so 70 chorobami.

Tento stav je typický pre pacientov s určitými reumatickými ochoreniami: systémový lupus erythematosus, sklerodermia, dermatomyozitída, reumatoidná artritída, Sjogrenova choroba, periarthritis nodosa atď. Raynaudov syndróm sa prejavuje aj vaskulárnymi ochoreniami: obliterujúca ateroskleróza, posttrombotický alebo trombotický syndróm. Tento syndróm sprevádzajú niektoré ochorenia krvi: paroxysmálna hemoglobinúria, kryoglobulinémia, trombocytóza, mnohopočetný myelóm.

Existuje tiež koncept profesionálneho Raynaudovho syndrómu, ktorý sa môže vyvinúť v dôsledku vibrácií, silného a pravidelného podchladenia, ako aj pri práci s polyvinylchloridom. Vznik neurogénneho Raynaudovho syndrómu je spravidla spojený s kompresiou neurovaskulárneho zväzku s rozvojom algodystrofie, syndrómu karpálneho tunela. Tzv. Liek Raynaudov syndróm sa vyskytuje ako reakcia na príjem určitých liekov - ergotamínu, serotonínu, betablokátorov, liekov s protinádorovými účinkami atď. Po vysadení lieku tieto prejavy spravidla vymiznú..

Bolo tiež zaznamenaných množstvo ďalších chorôb, ktoré môžu spôsobiť prejav Raynaudovho syndrómu u ľudí..

Príznaky Raynaudovho syndrómu

Raynaudov syndróm sa prejavuje vo forme záchvatov, pri ktorých dochádza k spazmu ciev kože. Najčastejšie sa tento syndróm prejavuje na prstoch rúk a nôh, vo vzácnejších prípadoch - na ušných lalokoch, nose, perách, jazyku. Ľudia, ktorí trpia touto chorobou, si veľmi často neuvedomujú, že majú príznaky Raynaudovho syndrómu v domnení, že takáto reakcia je iba reakciou tela na účinky chladu. V priebehu útoku sa farba pokožky postupne mení: spočiatku sa stáva biela, neskôr zmodrie a po útoku sa pozoruje jej začervenanie. V prvom štádiu záchvatu dochádza k výraznej bledosti kože v dôsledku prudkého odtoku krvi. V druhom štádiu pokožka zmodrie ako reakcia na nedostatok kyslíka. V tretej fáze sa obnoví krvný obeh a polovica sa intenzívne začervená. Niekedy sa počas útoku nemusí vyvinúť človek vo všetkých štádiách.

Symetria zmeny farby kože na oboch končatinách je vždy dodržaná. Trvanie takého útoku je zvyčajne asi 20 minút. Niekedy sa však Raynaudov syndróm pozoruje u pacienta niekoľko hodín. Keď má človek záchvat Raynaudovho syndrómu, jeho pokožka je vždy studená, navyše niekedy dochádza k ostrému znecitliveniu, strate citlivosti rôzneho stupňa, mravčeniu v končatinách postihnutých záchvatom..

V zásade s atakom Raynaudovho syndrómu nastáva po ukončení záchvatu bolestivosť. Okrem toho pacient cíti horúčku a rozťahovanie, dochádza k hypertermii kože. V priebehu času sa u pacienta vyvinú trofické zmeny: turgor kože klesá, vankúšiky prstov sú vtiahnuté alebo sploštené, objavujú sa vredy, ktoré sa dlho liečia..

Toto ochorenie často progreduje dlho. Spočiatku sa opísané príznaky objavujú iba na špičkách niekoľkých prstov, neskôr sa už objavia na všetkých prstoch, zvyčajne bez ovplyvnenia iba palca..

V priebehu takého útoku sa na nohách aj rukách môže objaviť mramorový vzor, ​​ktorý sa nazýva mesh liveso..

Okrem popísaných príznakov ochorenia sa príznaky Raynaudovho syndrómu prejavujú necitlivosťou, ochladením pokožky, možno prejavom bolesti. Medzi útokmi zostávajú ruky človeka často modrasté, pokožka na nich je studená.

Diagnóza Raynaudovho syndrómu

Existujú všeobecné a špeciálne metódy diagnostiky Raynaudovho syndrómu. V tomto prípade je Raynaudova choroba diagnostikovaná za predpokladu, že sú vylúčené všetky choroby, pri ktorých sa tento syndróm môže prejaviť. Vylúčenie chorôb by sa malo potvrdiť ďalším pozorovaním. Počas štúdie sa pacienti podrobia kapillaroskopii s cieľom zistiť a objasniť typ vaskulárnych lézií kože. Okrem toho je v diagnostickom procese pridelený laboratórny krvný test..

Vedenie koagulogramu vám umožňuje zistiť potrebné údaje o vlastnostiach krvi. Okrem toho sa v niektorých prípadoch odporúča na diagnostiku Raynaudovho syndrómu vykonať imunologické a röntgenové vyšetrenie. Digitálny prietok krvi sa niekedy vyšetruje aj pomocou Dopplerovho ultrazvuku, angiografie a iných metód.

Existuje tiež niekoľko jasných lekárskych kritérií, na základe ktorých sa diagnostikuje. Toto je prítomnosť vaskulárneho spazmu, ku ktorému dochádza v dôsledku vystavenia stresu alebo chladu; symetria lokalizácie prejavov vaskulárnych záchvatov: prítomnosť normálnej pulzácie tepien, ktoré sa cítia; periodické prejavy cievnych záchvatov dva alebo viac rokov.

Liečba Raynaudovho syndrómu

Účinná liečba Raynaudovho syndrómu závisí od toho, do akej miery je možné eliminovať tie faktory, ktoré vyvolávajú prejav tohto syndrómu, ako aj zabezpečiť účinok na mechanizmy, ktoré vyvolávajú porušenie fungovania krvných ciev..

Ošetrujúci lekár určite odporučí pacientovi, aby v prvom rade zabránil podchladeniu tela, prestal fajčiť, nekontaktoval sa s rôznymi chemikáliami a tiež zabránil ďalším faktorom, ktoré vyvolávajú prejav vazospazmu. V niektorých prípadoch stačí radikálne zmeniť niektoré pracovné podmienky alebo sa presunúť do oblasti, kde je teplejšie podnebie, a Raynaudov syndróm zmizne sám o sebe.

V iných prípadoch liečba Raynaudovho syndrómu spočíva v použití liekovej terapie vo forme užívania liekov, ktoré majú vazodilatačný účinok. V tomto prípade majú efektívny účinok lieky - antagonisty vápnika. Najčastejšie sa pacientom predpisuje nifedipín, corinfar a cordafen. V priebehu liečby sa navyše používajú ďalšie blokátory vstupu vápnika: diltiazem, verapamil, nikardipín.

Ak má pacient progresívny Raynaudov syndróm, potom sa odporúča liečba Vasaprostanom. Tento liek sa podáva intravenóznou infúziou, priebeh je od 10 do 20 injekcií. Po tretej infúzii začne liek ovplyvňovať stav pacienta, jeho maximálna účinnosť je však viditeľná po úplnom priebehu liečby liekom. Frekvencia útokov, ich intenzita a trvanie sú výrazne znížené. Účinok lieku trvá spravidla 4 až 6 mesiacov, preto je vhodné opakovať priebeh jeho podávania dvakrát ročne.

V priebehu komplexnej terapie tohto ochorenia sa tiež používajú inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín, konkrétne liečivo kaptopril. Tento liek je predpísaný na dlhé obdobie - od šiestich mesiacov do roka. Dávky, v ktorých pacient užíva liek, určuje individuálne ošetrujúci lekár. Aj pri liečbe Raynaudovho syndrómu sa používa ketanserín, ktorý sa predpisuje hlavne starším pacientom..

Okrem týchto liekov sa pri liečbe Raynaudovho syndrómu používajú lieky, ktoré zlepšujú všeobecné vlastnosti krvi a znižujú jej viskozitu. Jedná sa o pentoxifylín, dipyridamol a ďalšie lieky.

Prístup k liečbe tohto ochorenia musí byť nevyhnutne komplexný. Každý pacient si musí uvedomiť, že liečba Raynaudovho syndrómu môže trvať niekoľko rokov a súčasne je povinné užívanie liekov patriacich do rôznych skupín..

V priebehu komplexnej terapie sa používa aj lokálna liečba aplikáciou 50 - 70% roztoku dimetylsulfoxidu na miesta postihnuté chorobou počas záchvatov. Takéto aplikácie sú účinné ako doplnok k liečbe liekmi s vaskulárnym a protizápalovým účinkom..

Ošetrujúci lekár musí venovať pozornosť tomu, či sa v priebehu liečby objavia vedľajšie účinky: opuchy, nevoľnosť, bolesti hlavy, alergie. Za prítomnosti takýchto javov sa dávka lieku zníži alebo sa úplne zruší..

Okrem toho sa pri liečbe Raynaudovho syndrómu úspešne používajú ďalšie metódy terapie - fyzioterapia, psychoterapia, tepelné procedúry, elektroforéza, akupunktúra, reflexná terapia. Tiež s týmto ochorením je zobrazená masáž.

Veľmi zriedkavo sa pri tomto ochorení odporúča chirurgická liečba, ktorá spočíva v odstránení nervu vedľa postihnutých tepien.

Vo väčšine prípadov nie je Raynaudov syndróm nebezpečný. Mnoho pacientov sa neobáva kvôli nie príliš intenzívnym prejavom tohto ochorenia. Mali by ste však vedieť, že v najťažších prípadoch vedie progresia Raynaudovho syndrómu k rozvoju gangrény a následnej amputácii postihnutej končatiny..

Raynaudov syndróm: príznaky a liečba

Raynaudov syndróm je patologický stav, ktorý je medicíne známy od roku 1862. Je založený na paroxysmálnom spazme krvných ciev v periférnych končatinách a tvári. Kŕče sa vyskytujú napríklad v reakcii na vystavenie chladu, vibráciám alebo extrémnemu namáhaniu. Výsledkom je, že človek pocíti bolesť v mieste spazmu, objaví sa necitlivosť a pocit plazenia. Postihnutá oblasť spočiatku zbeleje a potom zmodrie. Pokožka je na dotyk chladná. Keď útok skončí, pokožka zčervená a oblasť je horúca. S dlhodobou existenciou choroby sa rozvíjajú trofické poruchy. Na potvrdenie diagnózy je potrebné dôkladné vyšetrenie pacienta pomocou inštrumentálnych výskumných metód. Liečba Raynaudovho syndrómu je zložitá a vyžaduje použitie liekov a fyzioterapiu. Niekedy je dokonca vhodný chirurgický zákrok. Hovorme podrobnejšie o príčinách, príznakoch, diagnostických metódach a liečbe Raynaudovho syndrómu..

Nie je náhoda, že sa choroba nazýva Raynaudov syndróm. „Reynaud“ - na počesť francúzskeho lekára Mauricea Reynauda, ​​ktorý ako prvý popísal tento stav. Pojem „syndróm“ je však v súvislosti s touto situáciou kolektívny, pretože odráža nasledujúcu skutočnosť: klinické prejavy sú najčastejšie výsledkom iných chorôb. A existuje veľa takýchto chorôb (podľa posledných údajov - viac ako 70). Spolu s formuláciou „Raynaudov syndróm“ v medicíne existuje pojem „Raynaudova choroba“. Raynaudova choroba má rovnaké klinické príznaky ako syndróm, ale vyskytuje sa bez zjavného dôvodu (alebo tak hovorí, keď nemožno zistiť príčinu), to znamená, že ide o primárny stav. Podľa štatistík predstavuje Raynaudova choroba asi 10 - 15% všetkých prípadov a syndróm je 85 - 90%. Preto sa termín „syndróm“ používa oveľa častejšie ako „choroba“.

Príčiny

Hlavnou príčinou Raynaudovho syndrómu je náhly vaskulárny kŕč, v dôsledku ktorého je narušený prietok krvi, výživa a trofizmus tkanív. Pri Raynaudovej chorobe je pôvod spazmu pre lekárov stále záhadou, ale Raynaudov syndróm ako sekundárny stav sa najčastejšie vyskytuje, keď:

  • choroby spojivového tkaniva (systémový lupus erythematosus, sklerodermia, reumatoidná artritída, dermatopolymyozitída, periarteritis nodosa, tromboangiitis obliterans, Sjogrenova choroba atď.);
  • vaskulárne ochorenia (vyhladzujúca ateroskleróza, tromboflebitída);
  • ochorenia krvi (trombocytóza, kryoglobulinémia, mnohopočetný myelóm, paroxysmálna hemoglobinúria);
  • onkologické a endokrinné ochorenia (paraneoplastický syndróm, feochromocytóm, zvýšená funkcia štítnej žľazy, diabetes mellitus);
    vystavenie škodlivým faktorom životného prostredia (vibrácie, chronická intoxikácia vinylchloridom, polyvinylchloridom, ťažkými kovmi, použitie určitých liekov, ako sú blokátory adrenergných receptorov (propranolol, metoprolol, egilok a ďalšie), protirakovinové lieky (vinkristín, cisplatina), ergotamín (Nomigren) serotonín);
  • neurologické ochorenia (následky mŕtvice v podobe plégie (nedostatok svalovej sily) v končatinách, syndróm karpálneho tunela, poškodenie medzistavcového disku, syndróm predného svalu scalenu atď.).

Pretože Raynaudov syndróm má paroxysmálny priebeh (z času na čas sa vyskytne vazospazmus), to znamená množstvo faktorov vyvolávajúcich jeho prejav. Tie obsahujú:

  • vystavenie chladu: na výskyt charakteristického záchvatu Raynaudovho syndrómu stačí 10 minút chladu alebo dlhodobé umývanie rúk pod studenou vodou;
  • fajčenie;
  • emočný stres.

Predpokladá sa, že pri výskyte Raynaudovho syndrómu hrá dôležitú úlohu genetická predispozícia..

Príznaky

Raynaudov syndróm je významne častejší u žien (približne 5-krát častejšie ako u mužov). V zásade sa prvé prejavy ochorenia vyskytujú už v mladom veku - od 15 do 30 rokov, v 25-27% prípadov - po 40 rokoch. Odhaduje sa, že touto chorobou trpí asi 3 - 5% svetovej populácie. Prirodzene, v krajinách s chladným podnebím sa choroba vyskytuje oveľa častejšie.
Raynaudov syndróm je charakterizovaný paroxysmálnym prietokom a stupňovaním. Pretože spazmus zachytáva predovšetkým periférne cievy, príznaky ochorenia sa vyskytujú najčastejšie v rukách, menej často v chodidlách, špičke nosa a jazyku, brade a ušných lalokoch. Ako prebieha typický záchvat Raynaudovho syndrómu? Poďme zistiť.

V dôsledku vazospazmu (vazokonstrikcie) sa prietok krvi v periférnych oblastiach (z nejakého dôvodu častejšie indexový a prstencový prst) spomaľuje. Krv cirkuluje horšie, čo sprevádzajú bledé prsty (až po farbu alabastru). Zlé zásobovanie krvou spôsobuje nedostatok výživy tkanív, metabolické poruchy na miestnej úrovni, čo sprevádza bolesť. Spolu s bolesťou (alebo namiesto nej) sa môžu objaviť pocity necitlivosti, brnenia a plazenia v prstoch, čo súvisí aj s nedostatkom živín. Pokožka sa stáva studenou na dotyk. V priemere tento stav trvá asi 10 - 15 minút. Potom sa fáza vazokonstrikcie nahradí druhou fázou, kyanotickou (cyanotickou).

Kyanotická fáza nesie tento názov kvôli meniacej sa farbe pokožky: bledosť prstov je nahradená ich cyanózou. K tomu dochádza v dôsledku stagnácie krvi v žilách, ktoré majú modrastý odtieň. Pretekanie žíl krvou a akoby modré prsty. Prsty zostávajú cyanotické, až kým kŕč tepien neskončí. Druhá fáza je viac spojená s pocitom necitlivosti a mravčenia ako s bolesťou. Bolestivé pocity v tejto fáze sú v porovnaní s prvou fázou otupené. Trvanie druhej fázy sa pohybuje od niekoľkých minút do niekoľkých hodín. Potom prichádza na rad tretia fáza - fáza vazodilatácie (vazodilatácia). Tiež sa nazýva reaktívna hyperémia v dôsledku zmeny farby kože z kyanotickej na červenú.

Tretia fáza nastáva po zmiznutí vazospazmu. Prietok krvi sa obnoví rovnakou silou, stagnujúca krv z žíl sa v čerstvých dávkach tlačí ďalej pozdĺž krvného obehu, obnovuje sa výživa tkanív. To všetko je sprevádzané sčervenaním kože prstov, pocitom tepla, zvýšením teploty pokožky tejto oblasti. Bolestivé pocity a ďalšie poruchy citlivej sféry zmiznú. Po určitom čase získa pokožka normálnu farbu.

Vyššie popísaný trojfázový priebeh záchvatu Raynaudovho syndrómu je klasický, ale zďaleka sa nevyskytuje vždy v takejto forme. V skutočnom živote nie je obraz vždy úplný. Počiatočné štádiá ochorenia zvyčajne prebiehajú iba vo forme mierne výraznej prvej fázy, keď vazospazmus ešte nie je taký silný. Postupne, ako proces postupuje, sa objavujú ďalšie dve etapy, ktorých závažnosť sa však môže individuálne líšiť. Trvanie útoku tiež podlieha značným výkyvom: od 10 - 15 minút do niekoľkých hodín. Výskyt záchvatov sa pohybuje od niekoľkých za rok až po každý deň. Veľa závisí od reaktivity tela, príčiny Raynaudovho syndrómu a trvania jeho existencie, prítomnosti sprievodných ochorení. Plocha lézie má tiež tendenciu zväčšovať sa s progresiou ochorenia: po prstenci a ukazovákoch sú ruky úplne zapojené, podobné zmeny v chodidlách a na tvári sa spájajú. Zaujímavá (a pre lekárov zatiaľ nepochopiteľná) je skutočnosť, že palec nie je zapojený do patologického procesu pri Raynaudovom syndróme.

Raynaudov syndróm nie je taký neškodný, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Pravidelne sa vyskytujúci vazospazmus stále neprechádza bez stopy. Funkčné poruchy bez včasnej liečby sú nahradené organickými. Čo to znamená? To znamená toto: porušenie prietoku krvi skôr alebo neskôr vedie k rozvoju trofických porúch. Trofické zmeny už nemajú paroxysmálny charakter, sú trvalé, čo výrazne zatemňuje život pacienta. Prsty nafúknu, koža popraská, objavia sa dlhodobé nehojace sa vredy a často sa objavuje zločinec. V závažných prípadoch je možná nekróza (smrť) povrchových tkanív s ich odmietnutím a vzniká gangréna (a potom sa chirurg nezaobíde!). Samozrejme, štádium trofických porúch je výsledkom ďalekosiahleho procesu, ktorý je dnes zriedkavý..

Existujú určité rozdiely v klinickom priebehu Raynaudovho syndrómu a ochorenia. Najčastejšie sa Raynaudova choroba vyskytuje v mladom veku, pokračuje so symetrickou léziou končatín, trofické zmeny sa vyvíjajú pomerne zriedka. Raynaudov syndróm môže byť sprevádzaný výraznou asymetriou lézie (napríklad jeden prst na ľavej ruke a celá ruka vpravo), postupuje rýchlejšie (čo súvisí s prítomnosťou primárneho zdroja klinických prejavov, základnej choroby).

Okrem zmien v periférnych tkanivách sa pacienti s Raynaudovým syndrómom môžu sťažovať na kolísanie krvného tlaku, bolesti srdca a brucha, bolesti chrbtice, poruchy spánku a migrény..

Diagnostika

Charakteristický klinický obraz Raynaudovho syndrómu zvyčajne nespôsobuje diagnostické ťažkosti. Na potvrdenie prítomnosti tohto ochorenia je však nevyhnutná jedna z nasledujúcich vyšetrovacích metód: kapillaroskopia, reovasografia, Dopplerov ultrazvuk. Tieto prístrojové metódy môžu potvrdiť vazospazmus. Cievny kŕč môže byť spôsobený testom za studena (ponorením prstov do studenej vody na niekoľko minút). V poslednej dobe sa do popredia dostáva taká diagnostická metóda, ako je širokopásmová kapilaroskopia nechtového lôžka, pretože táto štúdia umožňuje podrobné štúdium mikrovaskulárneho lôžka. Okrem inštrumentálnych diagnostických metód je predpísaný všeobecný krvný test, koagulogram (stanovenie ukazovateľov systému zrážania krvi) a vyšetrujú sa imunologické ukazovatele krvi. Väčšina opatrení sa vykonáva s cieľom zistiť príčinný faktor: je potrebné zistiť, či ide o Raynaudov syndróm alebo chorobu. A ak ide o Raynaudov syndróm, potom je predovšetkým potrebné liečiť základné ochorenie, ktoré sa stalo zdrojom klinických prejavov.

Liečba

Zbavenie sa Raynaudovho syndrómu sa začína liečením základnej choroby. Bez takejto terapie budú všetky metódy ovplyvňovania Raynaudovho syndrómu bezmocné. Ak príčina ešte nebola zistená, vykoná sa symptomatická liečba..

Pacient s Raynaudovým syndrómom musí prestať fajčiť, piť alkohol, vyhnúť sa pracovným rizikám (vibrácie, ťažké kovy a podobne), menej často podchladeniu a menšej nervozite. Človek niekedy dokonca potrebuje zmeniť miesto pobytu: presunúť sa do zóny s teplejším podnebím. V počiatočných štádiách ochorenia môžu byť postačujúce iba preventívne opatrenia na odstránenie príznakov ochorenia. V opačnom prípade sa uchýlia k liekovej terapii..

Z liekov používaných na liečbu Raynaudovho syndrómu:

  • antagonisty vápnika (Nifedipine, Verapamil, Diltiazem, Corinfar), ktoré zabraňujú vazospazmu znížením akumulácie vápniku vo vaskulárnej stene;
  • protidoštičkové látky a vazodilatanciá (pentoxifylín, dipyridamol, vazaprostan, reopolygukín, nikotinát xantinolu, fentolamín a ďalšie), ktoré zabraňujú zrážaniu krvi a zlepšujú mikrocirkuláciu v tkanivách;
  • spazmolytiká a analgetiká, nesteroidné protizápalové lieky (No-shpa, platyfylín, diklofenak, ibuprofén, meloxikam a ďalšie), ktoré zmierňujú bolesť a zápal. Nesteroidné protizápalové lieky sa stávajú základom liečby Raynaudovho syndrómu pri ochoreniach spojivového tkaniva, v takýchto prípadoch sú predpísané na dlhodobé užívanie;
  • inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín (Captopril, Enalapril a ďalšie);
  • selektívne blokátory HS2-serotonínových receptorov (ketanserín).

Účinnosť užívania liekov sa zvyšuje so súčasným používaním fyzioterapeutických metód. Môže to byť elektroforéza s rôznymi liekmi (s kyselinou nikotínovou, eufylínom, papaverínom a ďalšími), aplikácie bahna, aplikácie s Dimexidom, magnetoterapia, oxid uhličitý, radónové a sulfidové kúpele, laserová terapia, transkraniálna elektrostimulácia. Mnohým pacientom pomáhajú akupunktúrne a hyperbarické okysličovanie. Zobrazuje sa masáž postihnutých končatín. V niektorých prípadoch sa uchýlia k psychoterapii.

Existuje tiež chirurgická liečba Raynaudovho syndrómu, ktorá je indikovaná v prípade rezistencie choroby na komplexnú medikamentóznu a fyzioterapeutickú liečbu. Podstata postupu spočíva v denervácii ciev, ktoré zásobujú postihnuté oblasti. Tento zásah sa nazýva sympatektómia. V tomto prípade sa pomocou skalpelu prerezávajú nervové vlákna, pozdĺž ktorých prechádza impulz, ktorý spôsobuje vazospazmus. Realizovateľnosť tejto metódy liečby sa zvažuje iba v závažných prípadoch Raynaudovho syndrómu. Je potrebné poznamenať, že medzi lekármi existuje aj iný uhol pohľadu na túto metódu liečby. Faktom je, že v niektorých prípadoch sa niekoľko mesiacov po chirurgickom zákroku príznaky ochorenia opäť vrátia, a preto sa tento spôsob liečby nepovažuje za účinný. A samozrejme sa nezaobídete bez pomoci chirurga, keď trofické poruchy vedú k gangréne..

Jednou z nových a moderných metód liečby Raynaudovho syndrómu je terapia kmeňovými bunkami. Bezpečnosť a dlhodobé výsledky takejto techniky ukáže čas..

V čase záchvatu Raynaudovho syndrómu možno pacienta ako opatrenie prvej pomoci odporučiť vypiť horúci nápoj (napríklad slabý čaj), postihnutú končatinu zahriať v teplej vode (kúpeľ), pokožku pretrieť mäkkou handričkou (ako flanel). To všetko prispeje k rozšíreniu krvných ciev a obnoveniu prietoku krvi v postihnutej oblasti, čo znamená zastavenie útoku..

Raynaudov syndróm nie je život ohrozujúci stav. V niektorých prípadoch ochorenie náhle spontánne ustúpi. Je dôležité určiť príčinu tejto patológie, pretože základné ochorenie môže byť závažnejšie a bez liečby môže mať pre organizmus nezvratné následky..

Ak teda zhrnieme vyššie uvedené, môžeme povedať, že Raynaudov syndróm je mnohostranný problém modernej medicíny. Všetky príčiny a mechanizmy patologických zmien v tele pri tejto chorobe ešte neboli úplne preskúmané, ale jedna vec je istá: táto choroba nie je strašná, ak s ňou bojujete. Komplexná liečba vo väčšine prípadov vedie k ústupu choroby. Buďte pozorní k sebe, pri prvom podozrení na Raynaudov syndróm kontaktujte kvalifikovaných odborníkov, aby ste včas prijali potrebné opatrenia.

Európska klinika Siena-Med, prednáška špecialistu na tému „Klinická prezentácia, diagnostika a liečba Raynaudovho syndrómu“:

Ako liečiť Raynaudovu chorobu

Názov Raynaudova choroba pre väčšinu ľudí nič neznamená. Z rovnakého dôvodu je po vypočutí takejto diagnózy ťažké okamžite pochopiť, ako sa má správať. Táto skutočnosť ale nevylučuje možnosť, že sa niekto môže ocitnúť v situácii, keď je potrebné pacientovi s touto chorobou pomôcť..

  1. Čo je Raynaudova choroba. Dôvody vývoja choroby
  2. Príznaky Raynaudovej choroby u žien
  3. Diagnostika
  4. Priebeh choroby
  5. Konzervatívna liečba choroby
  6. Tradičné recepty na liečbu Raynaudovej choroby
  7. Jedľový olej
  8. Cibuľová šťava s medom
  9. Olejový nálev z divokého rozmarínu
  10. Ruta, plazivý tymian, citrónový balzam
  11. Prírodný med s cesnakom
  12. Odvar z červenej ďateliny
  13. Infúzia koreňov elecampanu vo vode
  14. Odvar z listov lesných jahôd

Čo je Raynaudova choroba. Dôvody vývoja choroby

Raynaudova choroba u žien je „znecitlivenie“ v dôsledku poškodenia malých koncových ciev prstov, hlavne na rukách, zriedka na nohách, ktoré sa s vývojom ochorenia môžu vyvinúť do nekrózy tkanív, deštrukcie kostí alebo úplnej straty chorých prstov..

K útoku dochádza v dôsledku silnej vazokonstrikcie. Môže ho vyprovokovať časté alebo dlhotrvajúce prudké podchladenie horných končatín, chronická trauma prstov, napríklad u klaviristov a typistov), ​​endokrinné poruchy, mozgové traumy, fajčenie, cvičenie, stres. U žien sa toto ochorenie vyskytuje trikrát častejšie ako u mužov: trpia ľudia po štyridsiatke.

Príznaky Raynaudovej choroby u žien

Hlavnými príznakmi ochorenia sú neustále studené ruky, aj keď je človek v teplej miestnosti. Necitlivosť alebo mravčenie sú častejšie ráno, čo vyvoláva dojem, že je ruka znecitlivená. Končeky prstov zároveň zmodrejú a opuchnú..

Priebeh ochorenia je paroxysmálny: ruky buď prechladnú, alebo sa zdá, že horia. Zápal je spravidla symetrický na oboch rukách. Toto ochorenie je nebezpečné, pretože veľa ľudí mylne považuje príznaky za obvyklú reakciu tela na podchladenie..

Diagnostika

Presná diagnóza je možná, ak príznaky pretrvávajú najmenej dva roky. Používa sa kapilaroskopia - štúdia nechtového lôžka, v ktorej môžete vizuálne vidieť súčasné zmeny v tepnách.

Studené testy sa vykonávajú, keď sú končatiny ponorené do studenej vody na 2 - 3 minúty, ktorej teplota je asi 10 ° C. Diagnózu je ťažké urobiť: znamená vylúčenie asi 70 druhov chorôb.

Priebeh choroby

Existujú tri stupne Raynaudovej choroby. Angiospastické, pri ktorom sa vyskytujú krátkodobé kŕče ciev terminálnych falangov prstov rúk (zvyčajne 2 - 5 alebo menej často 1 - 3 prsty). Kŕče rýchlo ustúpia rozšíreným krvným cievam so začervenaním kože a zahriatím prstov.

V angioparalytickom štádiu sú ruky a prsty cyanotické a opuchnuté. V trophoparalytickom štádiu Raynaudovej choroby je možný vývoj akútneho hnisavého zápalu tkanív prstov, vredov a dokonca nekrózy kože na mäkkých tkanivách koncových falangov..

Konzervatívna liečba choroby

Nie je možné sa úplne zotaviť, ale je skutočne možné spomaliť vývoj choroby. Prvý stupeň Raynaudovej choroby si vyžaduje iba konzervatívnu liečbu. Útok sa odstráni pomocou teplého kúpeľa, zabalením oblasti, na ktorej sa útok vyvinul, alebo masážou končatiny pacienta.

Aby sa zabránilo rozvoju záchvatov, je obmedzený vplyv faktorov podchladenia, traumy, nadmerného emočného stresu. Lieková terapia sa používa až po vyšetrení a striktne podľa lekárskeho predpisu.!

Sú zobrazené vazodilatanciá na báze nifedipínu (nifedipín, cordaflex, osmo-adalat, corinfar, kordipín, nifecard CL, fenigidín), ako aj lieky na báze nikardipínu a verapamilu (izoptín, finoptín, verohalid EP).

Inhibítorové lieky (kapotén, kaptopril), ketanserín ako blokátor účinkov serotonínu; normalizovať zloženie krvi, zlepšiť jej mikrocirkuláciu, trental, agapurín, pentoxifylín, dipyridamol, vazonit; lieky zo skupiny lipidových fyziologicky aktívnych látok (vap, vazaprostan, alprostan caverject).

Konzervatívna terapia sa bez problémov dopĺňa s fyzioterapeutickými metódami liečby. Osvedčili sa také postupy ako galvanické kúpele, bahenná terapia, UHF, hyperbarická oxygenácia (spôsob použitia kyslíka pod vysokým tlakom na terapeutické účely), reflexná terapia a cvičebná terapia..

Liečba liekmi je relevantná prvých pár rokov, potom útoky na cievne kŕče končatín strácajú citlivosť na účinky liekov. V takýchto prípadoch je indikovaný chirurgický zákrok (sympatektómia).

Jeho podstata spočíva v chirurgickom odstránení nervových vlákien, ktoré sú zodpovedné za výsledný vazospazmus. Ošetrujúci lekár zvolí optimálny variant chirurgickej liečby.

Cieľom liečby je obnoviť pracovnú kapacitu ciev a centrálneho nervového systému. Na začiatku ochorenia možno jeho príznaky eliminovať zmenou zamestnania, zabránením podchladeniu a stresu..

Pacientovi sa odporúča teplo sa obliecť, aby sa normalizoval krvný obeh v končatinách, a tiež sa piť veľa horúcich nápojov (okrem kávy), aby sa zahriali a chránili telo pred dehydratáciou - jednou z príčin záchvatov..

Fajčenie je kontraindikované, pretože cievy sú zúžené nikotínom. Nepoužívajte prístroje, ktoré môžu vyprovokovať útok (elektrická vŕtačka, mixér, kuchynský robot, vysávač).

Je užitočné každý deň masírovať nohy a prsty pomocou rakytníkového oleja alebo bylinných infúzií, ktoré rozširujú cievy. V zime sa prechádzajte v dome bez papúč a v lete sa prechádzajte naboso v prírode. Dajte si kontrastnú sprchu, aby ste posilnili cievy a obnovili termoreguláciu.

V ponuke by mala byť pohánka, mlieko, králičie mäso, kalamáre, treska, citrusové plody, ríbezle, hríby. Je vhodné jesť citróny s medom častejšie. Určite vylúčte z jedálnička tučné jedlá..

Tradičné recepty na liečbu Raynaudovej choroby

Jedľový olej

Pri Raynaudovej chorobe zahŕňa liečba ľudovými prostriedkami použitie jedlového éterického oleja zvonka aj na orálne podanie..

Dobrý terapeutický účinok poskytujú pacienti, ktorí dostávajú jedľové kúpele po dobu 15 minút. Za týmto účelom pridajte do kúpeľa 5 alebo 6 kvapiek jedlového éterického oleja. Teplota vody by mala byť okolo 37 ° C.

Môžete tiež nakvapkať 1-2 kvapky jedľového oleja na malý kúsok chleba a zjesť ho ráno. Existujú ale kontraindikácie pre niektoré ochorenia žalúdka, čriev, pankreasu.

Cibuľová šťava s medom

Vezmite 150 ml cibuľovej šťavy a pridajte rovnaké množstvo tekutého prírodného medu. Dôkladne premiešajte a užite 2 - 3 lyžičky perorálne ráno, na obed a večer 30 minút pred jedlom. Kurz je 60 dní, potom musíte prestať 45 dní.

Olejový nálev z divokého rozmarínu

Zmiešajte 2 polievkové lyžice. lyžice nasekaného močiarneho divokého rozmarínu a 5 lyžice. lyžice slnečnicového oleja a za občasného miešania necháme 12 hodín v uzavretej nádobe. Teplotu zmesi udržujte teplú. Po vylúhovaní lieku ho preceďte, použite na kúpeľ a ako obklad.

Ruta, plazivý tymian, citrónový balzam

Vezmite rovnaké množstvo bylín - ruty a tymiánu a jeden a polkrát viac citrónového balzamu. 1 čajovú lyžičku zmesi zalejte 1 pohárom vriacej vody a nechajte 2 hodiny (najlepšie v termoske - na udržanie vysokej teploty počas celej prípravy lieku). Preceďte a zvyšnú tekutinu rozdeľte na 50 ml dávky. Vezmite 30 minút pred jedlom a na noc.

Prírodný med s cesnakom

Zmiešajte rovnaké množstvo medovej a cesnakovej kaše, vložte do nádoby, ktorá sa veľmi tesne uzavrie. Trvajte na tom, že za občasného miešania trváte dva týždne. Vezmite 2 čajové lyžičky 3 krát denne pol hodiny pred jedlom po dobu 2 mesiacov. Ak je potrebné v liečbe pokračovať, kurz opakujte po mesačnej pauze..

Odvar z červenej ďateliny

Pite odvary alebo nálevy z červenej ďateliny. Vezmite 20 g hláv kvetov červenej ďateliny a povarte ich 5 minút v 300 ml vody. Trvajte na tom, 1 hodinu, napätie, trvať 100 ml 30 minút pred jedlom po dobu štrnástich dní. Po dvojtýždňovej prestávke sa kurz môže opakovať.

Infúzia koreňov elecampanu vo vode

Účinné pri liečbe infúzie koreňa elecampanu. Rozdrvte koreň, vezmite 50 g a vložte ho do fľaše vodky. Trvajte na tom dva týždne, potom prefiltrujte a užívajte 2 čajové lyžičky denne 3krát denne pred jedlom. Priebeh liečby by mal pokračovať, kým nevypijete 1,5 litra tinktúry.

Odvar z listov lesných jahôd

Varte listy lesných jahôd so 4 polievkovými lyžicami na pohár vody. Vezmite si jeden pohár dvakrát denne.

Pamätajte, že ak máte Raynaudovu chorobu, musíte pravidelne navštevovať lekára..

Analýza pre C-reaktívny proteín (CRP): výsledky, interpretácia, norma

Izolovaná pľúcna stenóza: príznaky, diagnostika, liečba